POVOLANÍM ČLOVEK

            Spomínam si na rehoľného mnícha Vincenta, s ktorým som sa spoznal počas svojho desaťročného pobytu v cisterciánskom kláštore vo Francúzsku. Svojím civilným povolaním bol filológ. Keď sme sa trochu zblížili, dal mi nahliadnuť do niekoľkých jazykových „právd“. Ja som si napríklad myslel, že ak chcem nejaké podstatné meno zvýrazniť, najlepšie to urobím prídavným menom. Dobrý človek, krásny, čestný, pravý človek. Otec Vincent mal ale opačný názor: „Nenič silu slova pridaním prídavného mena. Ak povieš dobrý človek, oslabil si človeka. Akoby bez toho „dobrý“ nemal svoju váhu a vypovedajúcu hodnotu. Ty to chceš zvýrazniť, ale spôsobíš vyblednutie.“
            Človek. Naozaj – ťažko vymyslíš väčšie ocenenie ako „jednal ako človek“.

                                                                                     (zdroj: Karel Satoria, Povolání člověk)